Stalo sa vám niekedy, že vás práca, ktorú milujete, takmer zničila? Mne áno. V roku 2024 som po dvoch veľkých projektoch takmer zanevrel na fotografiu. Ale cesta z vyhorenia späť na svetlo tu celý čas bola a je. Pre každého.
Bod nula
V priebehu spomenutého roku 2024 som sa (potom, čo som sa začal konečne dávať dohromady po asi najväčšej tsunami v mojom živote) konečne prinútil zmobilizovať sily a dotiahnuť do konca môj už roky odkladaný zámer začať profesionálne fotiť. Keďže som ale človek, ktorý ak niečo robí, tak to robí poriadne, znamenalo to nesmierne množstvo práce.
V lete toho roku som svoje dlhodobé úsilie mienil zavŕšiť oficiálnym spustením nového webu a rozbehnutím kampane. Ako na zavolanie som dostal príležitosť nafotiť tesne za sebou dve svadby, v čom som uvidel šancu ukázať všetko, čo som sa naučil.
Dve svadby
Tu ma ale moja precíznosť a vôľa vyťažiť z tejto príležitosti maximum - dorazila. Postprodukciu vybraných fotografií som totiž bral ako skvelú príležitosť vycibriť svoje editačné schopnosti, a tak som sa venoval temer každej fotke, ktorú bolo možno vylepšiť.
Výsledkom boli stovky fotiek pre mladomanželov, no pre mňa... ani neviem ako to popísať. Vyhorenie, aké som dovtedy nezažil. Mesiace temer neustáleho úsilia odrána do noci, ma nechali totálne vyčerpaného, s minimálnymi príjmami, no najhoršie bolo, že už len pomyslenie na akékoľvek ďalšie fotenie a ďalšie stovky a stovky nových záberov na selekciu a úpravu sa mi totálne znechutilo.
V zajačej nore
Bola to absurdná situácia. Bolo mi jasné, že dokončení prác na webe potrebujem vstať od stola a začať fotiť všetko, čo sa hýbe aj nehýbe, aby som doplnil portfólio, no nevedel som sa prinútiť. A s tým, ako plynuli mesiace a to znechutenie neustupovalo, som si začínal robiť vážne starosti.
Roky som budoval: zručnosti, vybavenie, webstránku, sebavedomie. Nato som ešte dlhé mesiace všetkým rozprával, ako to už-už spustím. A odrazu to začínalo vyzerať, že hoci mi po všetkých tých stovkách, ak nie tisícoch krokov zostávalo urobiť už len pár posledných - že ich urobiť nechcem. Že to bol všetko vlastne jeden obrovský omyl.
"Ako môžem rozbiehať živobytie založené na pravidelných a dôverných stretnutiach s ľuďmi, keď jediné, čo naozaj chcem, je byť nechaný na pokoji?", hovoril som si.
Hviezdy nad priepasťou
Vedel som, že takto to proste nepôjde. Fotenie totiž pre mňa nie je len o cvakaní fotoaparátom. Je o stretnutiach, o prepojení, o energii, ktorá tvorí bezpečný priestor v prvom rade pre dobrý pocit. Nemohol a nechcel som nikomu vnášať do ich priestoru človeka, akým som sa v tom čase stal, a vlastne tým poprieť všetko, čo som na svojom novom webe tak odvážne prezentoval.
Postreh na pobavenie? Viete aké absurdné je tvoriť webstránku fotografa, ktorý nefotí? Paradox, však? Ale nemal som na výber. Ak som aj musel uznať, že fotenie musí počkať, mohol som ale medzitým pracovať na veciach okolo toho, ako webstránka a sociálne siete. A tak som sa pustil do práce aspoň na nich, dúfajúc, že skôr či neskôr ťažké mraky ustúpia.
Buď alebo
Boli ste už niekedy v takej situácii? Keď sa zdalo, že všetko je proti vám a čaká sa už iba na to, kedy to konečne vzdáte? Tuším, že každý, kto v živote dosiahol niečo, čo za to stojí, sa skôr či neskôr ocitne v tom temnom údolí, kde o všetkom rozhodne iba naša vlastná voľba – pritakať žalostným pocitom a ustúpiť porazený – alebo ich poslať v čerty, vyskočiť na ne ako na schod a vrhnúť sa ďalej.
Robí mi veľkú radosť, že ja som tentokrát dokázal ísť ďalej a po tej dlhočiznej prestávke si pred týždňom dohodnúť zase raz portrétne fotenie. Vďaka tomu tu môžem dnes večer znova sedieť nad fotografiami a cítiť radosť z toho, ako sa mi menia pod rukami - z priemerných na (aspoň pre mňa) dokonalé.
A prajem to každému - byť schopný urobiť v tých najťažších chvíľach to správne rozhodnutie a nevzdať to. Lebo áno - byť sám sebou a zostať verný svojim štandardom niekedy stojí priveľa. A môže sa stať, že z niektorých ciest sa budeme zotavovať dlhšie než by sme si priali. Ale verím, že iba tak, ich zdolávaním, sa v nás tvorí tá neviditeľná opora – našej nespornej hodnoty, vnútornej sily a presvedčenia, že čokoľvek príde – dáme to. Ako tisíckrát predtým.
Gabriel | Gaudelier Photography
r
(Tu je pár fotiek zo zmieneného fotenia. Dážď nám spravil škrt cez plánované fotenie v Staničnom parku, tak môžete hádať, kde sme fotili.)
